Máya a Ja

 Keď sa rozhodnete niečo získať, vždy musíte niečo opustiť. A tak sa vaša cesta plní stále novými tvárami, ktoré sa stratia niekde v čase. Ale je to o aj nich, odtlačky ktoré nechávajú, ostanú navždy. A vďaka nim sme niekým lepším.

 Aby som uspokojila aj fotochute, tu je pár včerajších obrázkov. Hore Ha´Penny bridge, na druhej strane Temple Bar.

S couchsurfingom nemáte čo stratiť. Včera som celý deň strávila s Dávidom. Je Španiel, frajerku má v Paríži a do Dublinu prišiel na intership. Aj on mal šťastie na okolnosti a ľudí. Zašli sme do Dún Laoghaire (Dán Líri), špacírovali sa po pobreží a na moje prekvapenie mali zaujímavý rozhovor. Keď prvýkrát stretnem ľudí, rozhovor je väčšinou veľmi formálny, dám si jedno pivečko a o hodinu padám. Ale keď zrazu necháte tému plynúť, a uplatníte svoju dobrú vlastnosť počúvania (a v tom som naozaj dobrá), zažijete niečo nové.

Keďže sme vlastne zmeškali couchsurferov, lebo celé toto predchádzal môj budík, ktorý ráno nezazvonil kedy mal, a ja som vedela, že uvideť môžeme NEJAKÚ vežu a NEJAKÝ maják.. doporučila som Dávidovi zatvoriť mapu a počúvať intuíciu. A tak sme teda našli tú nejakú vežu, ktorá bola nakoniec najznámejšou Martello vežou na pobreží, lebo tam James Joyce začal písať svoju Odyseu.

 A intuícia nás zaviedla ešte na pár celkom pekných miest.

 Katolícky kostol v Dalkey

Killiney Hill je zázračný kopec, vidno z neho celé pobrežie Dublina, ktoré sa tiahne od poloostrova Howth až po Brey:

Tu je pohľad na Killiney beach:

Romantický hrdina Alex Supertramp, ktorého slová ma sprevádzajú na cestách povedal aj niečo takéto: "Happiness is only real when shared." Čím ďalej, tým viac sa o tom presvedčujem na vlastnej koži.

Tu sú couchsurferi, ktorých sme úplne náhodou nakoniec stretli na Killiney Hill a pridali sme sa k nim:

A tak prichádzajú nové tváre, v duši mi nechávajú odtlačky, ktoré sú viac ako moc a víťazstvá

I wish I was homeward bound. Ale ako hovorí Mexičan Gustávo: "Nedokážem ostať na jednom mieste. Ale do Mexika sa vrátiť túžim."

Domov je len jeden. Spomenula som si na ulicu doma, ktorá kedysi pre mňa znamenala celé univerzum. Jej zvuky tváre, vône, to všetko čo si dieťa zapamätá ako spomienku na raj dávno stratený.

Západ Slnka z Killiney