Po prečítaní Ivanovho članku mi napadlo, že ja mám tiež poslednú dobu divné stavy, niečo podobné ako Deja vu, ibaže naopak, a ja si to nazvem Jamais vu - Teda Nikdy nevidené.
Proste, či je to chorobou, alebo jakým ďasom, všade kam idem, čo robím, čo vidím, je to ako cez nejakú fóliu, myslím cez fóliu, konám cez fóliu. Keď som sa minulý víkend vybrala na cestu, v buse som si hovorila, musíš to zmeniť, pozri sa na veci také aké sú, snaž sa, sústreď sa. Pretrela som si oči, chcela som sa sústrediť, no svet bol rozmazaný, chvíľami som zazrela jasné kontúry, ale nie na dlho, zasa tá fólia.
Bude to asi tým životom čo vediem, životom vagabunda, odrezaného od reálu. A to neberiem ani drogy, zatiaľ.
Pirátka vie, o čom hovorím.
A možno to bude lenivosťou, a možno únavou, a možno lenivosťou, alebo lenivosťou?
Už sa všetko akoby dostávalo do koľají normálu, no vždy sa musí niečo posrať, a osud vás zabalí do fólie. LOL
Nikdy sa Vám to nestalo?
Komentáre
ako malý som sa často
teide
do folie nie
Ale vazne neboj ono sa to podari, len vytrvat.
Maya...
always
lasky
Maja,
takže hlbokýý náááádyyyyyych....pomalýýýý výýýýýdych...žijeme :-)
piratka
veď to, Maja,
p.s. never veľmi Pirátkam..vieš, že tie nikdy nevedia, kde je ich domov :-))
p.s.2.: ale niekedy aj motyka vystrelí :-))
ja viem, o čom hovoris
ale ja viem, ja viem :)