"...když si vzpomenu na domov, stáhne mi hrdlo a chce se mi naskočit na vlak, jet dál s temi cizími lidmi a zanechat jména tam vzadu za námi. Jedu ve vlaku. Venku je tma. ... Predstavuju si jak sem vystrelen z pušky, dlouhou černou hlavní, jako kulka beze jména. Kolébám se ze strany na stranu, bez nadeje, bez modlitby, bez pochybností." Rollins H.
Električka je v piatok ako túžba. Zvukom sa zarýva hlboko do srdca a kúše a hryzie a trhá ... trhá. Noc je jej priateľkou, spolu si pripíjajú k víťazstvu nad nami.
- Videl som jej oči. Obtreli sa o mňa asi trikrát. Akoby mi chcela niečo povedať. Vždy to vzdala. A čo má čo na mňa tak čumieť, chudera. Chudera chudera chudera.
- Akoby som ho už niekde videla. Oči oči oči. Nie. Moje oči. Okno vagóna je jemnejším zrkadlom. Nekmáše dušu, nemá ostrú čepeľ.
- Má v očiach strach, ale nebojí sa. Čo asi vidí, má sotva devätnásť! Je to dieťa.
- Oči oči. Ešte raz. Už sa nepozriem. Nie. Do okna. To je lepšie. Oslovím ťa. Budeme sa rozprávať, stretávať, rozprávať, usmievať, piť kávu, piť čaj, milovať, česať, pozerať film, pozerať, pozerať, kráčať, počúvať, fajčiť, nakupovať, plávať, smiať. Videla som toho už veľa. Škoda že pre mňa život nič neznamená. Vstáva. Nie. Sadá si. To už nie sú TIE oči. Je koniec.
- Čo to bolo za haluz? Tssss.
Električka je v piatok ako túžba. Zvukom sa zarýva hlboko do srdca a kúše a hryzie a trhá ... trhá. Noc je jej priateľkou, spolu si pripíjajú k víťazstvu nad nami.
Komentáre