Pri niektorých rodinných situáciách mám flešbeky do dobrých česko-svk komédií. Niekedy sa reálie tak pekne zhodujú, že sa už ani nerozčulujem, iba si to vychutnám. Matka má právo kecať nám do toho ako vyzeráme, ale dnes žehlím ja, a ako mi tak prechádzajú popod ruky kusy oblečenia celej rodiny...
Tina napríklad nechápe ako a prečo jej do skrine minulý mesiac pribudol kostým. Chystáme sa predsa na okružnú cestu bajkom. Načo ti je k trampskému batohu kostým? Ja to tiež nechápem, načo mať viac ako rozthané gate a čierne tričko? V takých handrách aspoň viem kam patrím. Ak sa priblížim tam kam nepatrím, začnú na mňa očiť svoje oči a majú nemiestne poznámky. Ak si však dám vysoké topánky, podľa matky/inej chuti, tak na mňa očia oči rovnako, akurát sa viac bavia. Som si povedala, že ešte stále nie som normálna, že zoberiem vak a rok ma tu neuvidia, lebo nemám chuť na realitu :D ale človek mieni.. a preto mi neverte.
Ja len že som postrehla, že mi zrazu nejak veľa ľudí kecá do výzoru. Čo je to za svet???
Ako sa stať beduínom? Alebo buddhistickým mníchom? Nie nie... rovno Buddhom.
Komentáre
No,nechcem Ti kecať do výzoru
:D
Dnes som mal v schránke
teide
.
rusalka
Maja ..:))
Netreba toľko vydumovať, nejak bolo, nejak bude ešte je máj, slnko svieti a u nás neprší a neprší , všade je sucho :))
Buddhyňa...
aaale, iris
preto ideme upravovať, napríklad, tou laskyho ryžou:)))