Máya a Ja

Brušné dýchanie. S nádychom prichádza nová energia s výdychom odchádza tá zlá. Niekedy to však na mňa doľahne. Nepätám si to dobré a vidím sa v studenom veľkomeste ako ma tam nechal. A bolo mu jedno čo so mnou bude. Gentleman. A Raminta sa len zasmiala. Ostala som sama. Nikdy som sa na nikoho nespoliehala a jemu som veriť nedokázala. A možno som to všetko spôsobila sama. Opustila som priateľov lebo som neverila, že im na mne záleží. Cítila som sa ako chudera bez strechy nad hlavou. Prestala som sa kamarátiť aj s Magnóliou. Aj to, že mi kedysi na niekom záležalo som jednoducho nechala tak. Povedala som si, že by si musím nájsť nových priateľov, ale vždy keď začne víkend, dopadne to na mňa. Nepomáha ani brušné dýchanie. Mali by sme sa tešiť z toho, čo máme. Niektorí nemajú ani to. Trocha tepla, zatvorené dvere, zatvorené hlavy. Ruky v ruke, víno v pohároch, telku. Mali by sme sa tešiť z toho mála na účte. Mali by sme nadávať na vládu. Hlavne by sme nemali vychádzať na ulicu, lebo to vraj nemá význam. Spomeniem si na toho týpka čo to raz vysypal hnoj pred úradom vlády, či parlamentom... Neviem, považujem ho za národného hrdinu. Ťažko si získavam nových ľudí. Nemám problém s komunikáciou, mám problém s touto krajinou. Počúvam slam poetry a pýtam sa prečo sa nestretáme a neprelíname keď počúvame to isté a tak narovnako súhlasíme. Búchanie na sklené vázy vašich osobností. Nepomáha ani brušné dýchanie.