Máya a Ja

28.-29.7.2009

Z Rigy sme sa zatúlali na Horu Krížov. Kedysi centrum pohanských obradov, dnes symbol silne kresťanskej základne Litvy. Foto neni, štrajkuje USBčko. Ono sa to aj tak nedá všetko odfotiť. Treba to zažiť. Vietor tam sviští pomedzi tisícky krížov, rozohráva ich zvonkohru, sivé mraky ženie ponad horu, hore dole, späť. Počujeme iba jeho.

Spali sme v Palange, letovisko na západnom pobreží Litvy. Ráno sa trajektom odvezieme na polosotrov Kuršská Kosa. Celé to trvá 4 minúty. Borovice vrhajú tiene na cestu, smerujeme na juh.

Polostorov Kuršská kosa je klenotom v litovskom národnom dedičstve. Ide o chránené krajinne územie. Juh patrí Ruskej federácii. Hranica medzi Litvou a Kaliningradom sa nachádza v strede za navyššou dunou vysokou 50metrov. Polostrov nemá na šírku viac ako štyri kilometre a pozdĺž neho sa tiahne jedna hlavná cesta. Táto na juhu končí v Nide, kde začneme našu exkurziu.

Tam vyšlapeme na tú najvyššiu dunu:

V Nide si Thomas Mann kedysi postavil dom:

Celkovo, architektúra severu mi imponuje:

A príroda je viac než nádherná. Losy, kormorány, čajky, borovicové lesy, duny, pláže...

Mrtvé duny na západe (mrtvé - posúvajú sa na východ, ľudia sa preto už dávno vysťahovali na juh k Nide, alebo do vnútrozemia)

Ako cyklo-turista som sa potešila dobre vybudovaným cyklistickým chodníčkom:

Toto miesto, ktoré sme preleteli za jeden deň je ďalším pobaltským miestom, kde by sa pokojne dala stráviť aj týždňová dovolenka.