vybrala som z košíka pár plastových fľaší, nejaké odpadky, gratulačné pohľadnice k promóciám a nejaké letáky
som mokrá, asi pršalo
myslím že som sedela v tráve za mestom a pozerala sa ako bliká
videli ste dnešnú noc?
žaby, netopiere, modrá s oranžovou, žltá s modrou, blikanie, krákanie, šumenie
dažďa
neviem koľko som tam sedela, vstala som až keď ma vyrušili dvaja opilci, podľa prízvuku východniari, jeden takmer padol do toho potoka podomnou
vzala som igelitku (áno, aj v takom stave sa bojím že ma prechladnutie dostane opäť do nemocnice) na ktorej som sedela a šmarila ju do košíka
akási nedotklivá som,
nedotýkajte sa, rozbitné
nikoho nepozvať na promócie?
pýtam sa kamoša, prečo som to urobila
povedal mi prečo
mám rada to naše platonické nič, za čo chlapi dokážu i nenávidieť
(a ženy tiež, hlavne seba)
ale videli ste tú dnešnú noc?
skákala by som do tej mokrej slamy a ostala tam navždy
rozbitná
a teda opäť takto:
Komentáre