Máya a Ja

Joana prišla na tri mesiace. Výlet na leto. Ale po dvoch týzdňoch stretla chlapa čiernej pleti do ktorého sa zamilovala. Žijú spolu tu už dva roky. Majú dieťa. Joana ide domov o druhej po obede.

Nie je nič lahšie ako zbaliť chlapa, povedla Magda. Si predsa žena.

Presne tak. S tou babou sa chcem zoznámiť. Povedala Heloise, kedˇ som jej citovala Magdu. Heloise sa postavila vedľa mňa: Aha. Ukázala na svoje prsia. Aha, ukázala na moje. Akosi hrdo a pyšne sa tvárila. Sme predsa ženy, dodala.

 Sedela som na posteli vedla Robbieho. Také normálne rozprávanie, plné humoru to bolo. A nejak mi z hlavy nešli slová týchto dvoch dievčat. A akosi som opäť nevedela čo chcem.

Cez okno som videla ako sa Heloise bozkáva s Írom s ktorým sa pred pár minútami zoznámila.

Spomenula som si ako raz Števo prišiel z práce a povedal:  Dnes som išiel z práce domov. A slnko akosi pekne svietilo. A potom mi došlo, že asi o tomto to všetko je. Veď o čom inom by to bolo? Musí to byť o niečom čo je pekné, čo nás teší. Niečo nás musí tešiť.

Dnes ma v práci prevelili do iného oddelenia. Musela som zmeniť uniformu. Manažérka Rachel ma pomenovala: boobitious (teda prsatou). Ďalšiu pol hodinu sa mi manažéri chodili pozerať na prsia. Ešte že to bolo v rámci srandy. Na novom oddelení zvanom kaviareň sa mi zatiaľ páči.  

  Denne z práce odchádzate s pocitom slobody. S plánom alebo bez. Vraciate sa na to isté miesto a nepýtate sa čo tu robím. Všade vládne pokoj. Iba demonštranti na Parnell Square budú potlačení políciou. Iba pár ľahkých zranení. Iba bitka ktorá sa vás netýka. Iba vám žobráci pod nos párkrát nastrčia kelímok s drobnými. Odomknete dvere na dome. A nemyslíte kde inde by ste mohli byť. Nemyslíte na to s kým. A neviete čo by ste zmenili. Možno iba čakáte. A možno iba rozmýšľate. Čo by prehlušilo to vákuum. Ktoré vás v tejto atmosfére plnej mieru sem tam kompletne celých pohltí.