Máya a Ja

Náhoda vraj je niečo čo nevieme vysvetliť a odôvodniť. Náhoda teda neexistuje, lebo všetko má svoje vysvetlenie a odôvodnenie. Niektoré z tých vysvetlení akurát nikto nikdy nespozná, ale to neznamená, že neexistujú. Otázkou teda je, koľko, dokedy, kam, čo a ako môžem spoznať?

Nikto mi nepovedal koľko, nikto Vám dnes nezakáže. Nikto Vás nemusí obmedziť. Kde sú teda limity chcenia?

Koľko môžem chcieť, koľko môžem mať a koľko môžem chcieť poznať?  Začala som sa vracať do filozofických štúdií, snažila som sa nájsť nejaký oporný bod, a nenašla som. Starí filozofovia sú síce múdri, ale dnešný svet sa nedá obopnúť a zatvoriť do jednej zásuvky.

Postmoderný svet, tisíce svetov, gnozeologické a ontologické štiepenie, to je to čo mňa a teba dnes obklopuje. A keď sa ma opýtate, čo je dobré a čo zlé, čo je biele a čo čierne.. neexistuje jednoznačná univerzálna odpoveď. Nepoviem Vám, pretože neexistuje jedna odpoveď. Všetko čo Vám poviem, bude mať v sebe štipku pochybnosti, každý svoj krok spochybním. Nie som spoľahlivý rozprávač, pretože sa vo mne odráža svet.

A preto som sa odpútala od objektívneho bádania, lebo sa mi z toho začala krútiť hlava a skúšam sa pozrieť do svojho vnútra. Koľko môžem chcieť?

Povedzeme že nechcem nič. Okej. Sedí to. Som v pohode.

Povedzme že chcem o trošku viac ako nič. To Vám môže pekne zamotať hlavu, ak si dobre nerozmyslíte, čo chcete. Niekto na to nikdy nepríde. Môžeme len tušiť. Môžeme si želať a veľa sa modliť!

Chcem veľa, urobím pre to všetko, pošľapem ľuďom po hlavách, pozabíjam, podryjem celú matku Zem, a na konci sa z poznania svojej vlastnej obmedzenosti zabijem.

Koľko môžem poznať?

Nechcem poznať nič. Upadám, chátram, umieram, končím.

Chcem poznať o trochu viac ako nič. Dýcham, teším sa poznaniu, hýbem sa, rozkvitám.

Chcem poznať veľa, vyskočím, načiahnem sa a padnem s prázdnymi rukami na dno. Čím viac chcem, tým menej mám, dostávam sa do frustrácie, bludného kruhu. Otvárajú sa mi oči, vidím všetku ľudskú biedu, s Bohom si potykám a svet pošľapem.