Dnes som sa rozhodla niečo opraviť, a tak som napísala Matovi. Ktovie ako to pochopí, či pochopí. Francúzi sú hrdý národ a aj ked nechcete, mentalita s mentalitou sa pobije a niekedy až do čistého šialenstva.
A dnes som sa rozhodla opraviť pavučinu na ľavo. Fúkalo do nej už dlho. Niekedy som sama fúkala a prikladala do ohňa. Zatrpknutá na dni a týždne.
Apaticky si ťukám do klávesnice diplomovkové žvásty, používam metódu freewritingu, automatické písanie a kurevské vymýšľanie. Ale nie o tom som chcela, o písaní ako takom som chcela.
O studni, do ktorej sa pozriem a poviem: ak klamem vcucni ma, utop ma a skonči ma. Zruš ma a nenechavaj ma trhať a ničiť tento svet.
Niekedy len tak mlčím a priznávam, niekedy nepriznávam iba mlčím a analyzujem obrazy, ktoré sa v pavučine tvoria. Obrazce spojov medzi mnou a nimi.
Niekedy robím dobré skutky a robím ich len tak, aby som nebola nepotrebná. Aby som nebola len tak, zbytočná.
A potom keď to najmenej čakám, príde niekto, kto tak samozrejme a bezprostredne opraví pavučinu kúsok napravo
A ja potom zbadám ako sa nepoznám. A tak počúvam chvenie pavučiny a sledujem obrazy a luštim hádanky o sebe... a možno ani nie dnes ani včera len teraz.
- - -
A tip pre duševnú rovnováhu:
Ca m´ fait autant aimer... m´ci
Komentáre
bola som tu asi len deň, dva
passion
merci
:)
Majka, pavučinu opraviť je ťažké, niekedy je ľahšie sfúknuť ju
zari
Nepoznám Ťa natoľko aby som mohla zaujať objektívne stanovisko
dakujem
Maja, nepodceňuj sa..:-)
:)
Dakujem :)
.
:-)) Tak toto keby sa niekomu podarilo, tak máme svet
dievčatá :)