Máya a Ja

Film v stýle "Rozum a cit", širokospektrálny, nenásilný. Dá sa!!! Napriek tomu, že som sa dostala iba k španielskej verzii a napriek jeho fragmentálnosti, stráviť sa dal. To všetko ma utvrdilo v jeho univerzalite, nemusíte pochopiť každú pasáž, no ich prepojenie vás jednoznačne dostane. Poetika bez slov, ulice, ktoré milujeme... obraz a hudba prehovára ku každému divákovi. Napríklad časť Pére Lachaise... akoby som sa tam videla, alebo Loin de 16eme... akoby som to už niekde videla. Sem-tam dokumentárna mrazivá realita, inokedy humor sureálna, ktorý vám nebude cudzí, rovnako ako chyméry ulíc veľkomesta či pulz podzemných vlakov.

Paríž sa už ani lepšie zobraziť nedá. To nie je jeden príbeh, so začiatkom a koncom. Sú to záblesky zjavne anonymných životov, ktoré čelia svojim osudom jeden vedľa druhého. A práve toto sa tvorcom podarilo. Nič nám tam nemôže chýbať, pretože nič nie je dokončené. Film je možno zábavou, možno zmätením, ale aj malým oknom k susedovi pre každého diváka.