Máya a Ja

Na svojej potúlke na Západ som stretla Pirátku. Dúfam, že mi to nebude mať za zlé, že ju tu takto, devu, propagujem, ale rátala sa mi veľmi pozitívne do mojej cesty. Pirátsku loď síce nemala, ale zato ma uviedla do kultúrneho života v Prahe. Prvýkrát som bola v Národnom divadle, ktoré sa mi veľmi páči ako zvonku tak aj zvnútra. Vidieť klasickú Smetanovu operu bolo kultúrne, tradične, i historicky obohacujúce.

Je dobré stretať tulákov. Pri každej takejto príležitosti sa cítim byť na tom správnom mieste.

Druhú kamošku, ktorá na uviedla do intrákového života na Jižáku som zlákala do Múzea Komunizmu (na ulici na Príkope). Za 140 kaček si aj poplačete, aj užasnete, aj sa niečo naučíte, a proste celý mnou nezažitý komunizmus sa poskladal do celkom pochopiteľného obrazu. Zaujímavý obraz od začiatku okupácie (1968) cez grotesku centrálneho diania odporu v uliciach Prahy až po revolúciu v 89tom. Pochopila som ešte reálnejšie že politická prax socializmu je ťažká rovnako ako prehnaná prax kapitalizmu, keď sa opraty vymknú z rúk... Ostala som s otázkou, aké nápady majú ľudia aby sme sa priblížili lepšiemu systému, znova sa nepopálili a nezanechali za sebou púšť.

Z celého komunizmu sa mi však veľmi ťažko chápalo ako sa im podarilo udržať to až toľko rokov. Niektorí odporcovia možno ani sami nevedeli voči čomu bojujú, ale tušili, že Big Brother ich má v hrsti. Zvyšok boli ovce, ktoré sa nechali viesť, zlákať vidinou rovnosti a kolektívneho dobra. A možno práve tie ovce dnes hovoria: "Starý dobrý komunizmus". Ja neviem. Ale viem, že v systéme sa nič nezmenilo okrem mena. Tu končím politizovanie a polemizovanie, neznamená to však že v svojej hlave v tom nepokračujem...

V ten istý večer som vystúpila z metra v Berlíne a prvé čo som v našej štvrti uvidela bolo toto:

Silný zážitok. V piatok som skutočne mala pocit, že som uvidela minulosť. Bola som tam, videla som to a cítila som, že moja cesta nie je zbytočná.

Pre Berlíňanov a mládež ani nehovoriac je toto, čo nás fascinuje, takmer irelevantnou témou. Prídeme k nim, vypytujeme sa na minulosť, starší nám k tomu čo to povedia, mladší to majú na háku, Slovensko si mýlia so Slovinskom a zahanbene krútia hlavou. Nie všetci sú takí, ale diskutovať komunizmus sa im veru nechce. Pre nich je to šedá škvrna rokov sedemdesiatych (postavenie múru - 1961).

Všetku polemiku by som uzavrela tým, čo som si mohla prečítať na berlínskom múre, a čo verím, že i dnes má istú symboliku, inak by mnou neprebiehal mráz od hlavy až po päty:

"Give me the chance to touch the limits, see the stars and know the world as it is"

Dovoľte mi zakúsiť limity, vidieť hviezdy a poznať svet taký aký je