jej
chytila som ruku
mäkkú a pevnú
telo presvitalo
v kútikoch rozhúpaného lampáša
v dozrievaní najjemnejších tónov
ako keď vír na námestí
zo zeme dvíha listy
a ty si celá
rozprávkou opradená
potom
zacítim kožu
opakujem si:
dnes tu si
a ty len neveriacky krútiš hlavou
nad mojim údivom z niečoho tak samozrejmého
ako život
jemu
živočíšne teplo
vo svetle lampáša
vrýva sa mi do pamäte
s miznúcou matériou
silnejú spomienky
a ja ťa hľadám
zakliali ťa do básní, hudby,
obrazu
čím chladnejšie vietor fúka,
tým viac si vo mne zakliaty
Komentáre
tebe
slnkom zaliata
a prepadáš sa letom....
:-))
Maya...