Máya a Ja

Úžasný, takmer umelecký, zážitok som včera mala. O sedemnástej popoludní som spolu s asi tristo ľuďmi zamrzla na hlavnom Trojičnom námestí v Trnave. Ruky za chrbtom, celých sedem minút som sledovala kríž na Františkánskom kostole. Obloha bola krásna, a tak som sa celkom tešila, že som si tú pózu vybrala. O 17tej na námestí prestal džavot, všetko stíchlo, iba ľudia, čo nevedeli o čo kráča, nemo prechádzali pomedzi živé sochy. Za chrbtom mi neprestajne pukali pukance u uja čo ich tam predáva a bezdomovci na lavičke mudrovali čo sa vlastne na tom námestí deje.

Niekto zamrzol pri fotení, iný pri obliekaní si bundy, ďalší pri žonglovaní... Bola to geniálna sedemminútová spolupráca ľudí od troch vari aj do osemdesiat rokov. Všetci hrali živé sochy a nepochybne vytvorili veľkolepý dojem na okoloidúcich. Tešila som sa ako dieťa tejto akcii. Nič nové pod Slnkom, Improveverywhere na to asi majú patent, no prišlo mi to ako kus umenia, ktoré si v uliciach môžete vychutnať naživo a zadarmo.

Nápad stobodový. A šialený fejsbúk zase raz triumfoval :)