Máya a Ja

Sivý Dublin sa zbláznil. Držím Robbieho za ruku. Len tak. Lebo je to príjemné. Som jeho nástroj. A on je moja obeť. Obeť dievčenského ošiaľu. Vykročím z izby. Podivný Robbie C., ktorý u neho býva už niekoľko mesiacov, čakajúc na opravenie auta, mi uvarí čaj. Ako si to vedel? Pýtam sa ho. He told me that you told him I liked him. How did you know? Vraj to na mne videl. Predsa len má päťdesiat rokov. Všimne si také veci skorej ako bláznivý dvadsaťročný... Z obývačky vybehnú vysmiate Američanky. Couchsurferky. Sú pekné, mladé, chudé, len v tričkách a nohavičkách. Cítim sa trošku povýšenecky. Hoci nemám ani najmenší dôvod. Zajtra môže byť v jeho posteli jedna z nich. Trošku sa nenávidíme. Ja ich, oni mňa, ja Robbieho. Robbie W Robbieho C.

Neberieme to vážne. Znie dohoda. Lámem sa vo svetle veľkomesta, ale už to tak nebolí. Hádam o čo tu ide. Pokúšam sa rozumieť. Za ruku ho držím len tak, lebo je to príjemné. A keď vykročím z jeho izby, cítim sa celkom slobodne. Opäť. Asi o to má ísť.