Máya a Ja

Vždy som si myslela, že domov je tam kde je naše srdce. Už šesť rokov žijem sama na Portugalskom vidieku.   V záhrade pod portugalským slnkom som si nahmatala prvú vrásku. Prvý šedivý vlas mi padol do oka, keď som žmúrila do slnka pri sadení papriky. 

Učili ma, že ľudia sa usádzajú, keď si nájdu partnera a plánujú založiť rodinu. Túlala som po svete len tak. Prestalo ma baviť hľadanie. Pokukovanie po objektoch za oknom a začínanie nezmyselných konverzácií. Prestalo ma baviť začínať vzťahy. Prestali ma baviť angličania.

Vraveli mi, že dievča by sa nemalo túlať po svete samé. Vraj to spúšťa schyzofréniu.

Prestali ma baviť povery, umenie, večierky, náboženstvo, kaledár...

Som stále ten istý človek. Mám rada deti, psy, ľudí. Odpustila som sebe aj jemu. Aj tomu, kto bol na začiatku tohoto všetkého.

A naučila som sa, že domov je tam, kde môžeme byť so samým sebou.