Máya a Ja

Slovákov je v Dubline požehnane, niekedy mám pocit, že táto moja destinácia neprináša cestovateľom nič nové. Ale napokon je to o ceste... A tak nadišiel čas dať výpoveď. Povedala som si, že je čas spoznávať Írsko. A tiež som si povedala, že z Írska sa nepohnem, kým neuvidím Connemaru a Donegal. Tam, kde sa čas zastavil a človek má možnosť spoznať skutočnú povahu krajiny.

Jennifer (24), Simon (56), Emilio (27) a ja (24). Znova na ceste. Veterán Simon šoféruje. Stretáme sa v sociálnom centre v Dubline. Na letisku vyzdvihneme Jennifer. Smerujeme na západ. Couchsurfing bol pre mňa prelomom v cestovaní. Couchsurfing je niečo ako náboženstvo, akurát nemá dogmy, bohov a byrokraciu. Môžeme ho brať aj ako životný štýl. "Napokon vždy sa prespávalo na gaučoch, ak si bol cestovateľ, a vtedy sme nepotrebovali ani internet", vraví Simon. Couchsurfing má však nepísané pravidlá. Každý si nájde svoje miesto podľa záujmov. Ale platí pravidlo úcty a svedomia. Na ceste totiž môžete prísť do styku s častým sklamaním. Cesta je napokon život. A taký je aj Couchsurfing.

Cesta na západ nám ubiehala zľahka. Konurbácie vystriedali pasienky, farmárske statky a lesy. Cestujem preto aby som nemyslela. Na cestách sa človek  stráca a splýva s krajinou a ľudmi. Vždy na začitku cesty mám veľa životných otázok. A tie postupne vyprchajú, lebo do popredia sa dostane spoznávanie a zdieľanie.

Večer trávime u Franka, bývalého Londýnskeho DJa. Je už na dôchodku. Jeho dom a statok sa nachádza na okraji mesta Newport. Mám rada atmosféru ostrovného vidieka.