Máya a Ja

Synchronizaácia s Nodierom:

Kráčal som za dedinou, počúval hudbu. Bol som sám, tak krásne sám. Padal večer, olovená obloha obkrútila vrcholky mohutných stromov, ktoré udržiavali vzájomný mier neďaleko v lese. Kráčal som ďalej a ďalej. Svetlá v dedine, v meste, na ceste, boli jedinou komunikáciou so svetom. Hudba bola taká príjemná... Svet? Vznášal som sa nad ním. Krútil sa vysoko v oblakoch, spieval a pohmkával melódiu spolu s anjelmi. Neviem, odkiaľ prišli, neviem, kedy sa tam zjavili, viem len, že tam vtedy boli so mnou. Svet bol hlboko pod mojimi nohami. Ľudia? Spali, hádali sa, pokrikovali, sledovali televíziu, rodili, smiali sa, boli chorí, pozerali do okien, hladili sa po vlasoch, pľuli, obúvali sa, vyzliekali sa, varili, riadili autá, kráčali... Niektorí akoby vedeli kam idú.

Bol som tam, za oknami, nad strechami, nepatril som k nim, ale do rúk anjelov. Aj oni milovali, ale nie tak ako my. Chcel som ich lásku, ktorú tento svet nepozná.

Podávam ruku, každému anjelovi, ktorý vie o čom práve číta.