Máya a Ja

Toto ma v múzeu komunizmu (Praha) viacmenej zamrazilo:

Hovorím si haluz, čo to muselo byť vtedy!

 - - -  

Je polnoc hľadáme hostel, hľadáme rieku,  a vieme že niekde tam by to malo byť. Oproti dlhý berlínsky múr, ako sa dostaneme zaň? Veď ten by tu už predsa nemal byť, smejeme sa.

Perrine a Mat prešli na červenú, lebo frantíci sa neserú. Počkala som kým prejdú autá. A prešla som tiež.

"Guten aben." Oslovili ma policajti v hnedých uniformách.

Pozerám nechápavo.

Šprechenzi doič? šesymD Fťčžweaúkpd mdsfnvp§úsajov moaperut....

E? tvárim sa ešte debilnejšie, hoci dobre viem, o čo ide.

asdmoiqd cwijeoqrúciue ACIDENT fdjlasijfhúow... pokračuje ten milší. Druhý naznačuje: CÁLEN!!!

Já já.. akože som pochopila, tvárim sa smutne a akože ľutujem, prikyvujem a ukazovákom naznačujem podrezanie vlastného hrdla.

AYDNopqiwci. to malo asi znamenať straťe sa.. a my DANKE DANKE DANKE. Padáme!

- - -

Jeden aby sa bál, Nemecká polícia sa tvári strašne dôležito.

- - -

Tak v tejto štvrti sme sa ubytovali:

Hovorí sa že v Berlíne už spynul východ so západom, no predsa sú štvrte o trochu viac underground, o trochu viac mimo, o trochu viac plodné, nadýchané históriou, so starými fabrikami prerobenými na kluby, do ktorých sa ženie mlaď celej Európy:

Punkový "squat" v sobotu večer (ospravedlňujem sa, ale neviem aké synonymum máme k tomuto slovu v slovenskom jazyku), dve budovy od nás:

Squat v nedeľu poobede, ešte stále vychádzajú "ľudia", tápajú, tackajú sa, zastavujú okoloidúcich: askfno diwúfco wlôcofm awioejoúhn ohšor§qúiemjcrpíšučvrnpo

Na čo odpovedám: Ich špreche nicht doič!

A reggae squat, ktorý mal vchod rovno v berlínskom múre:

A tu dve tuláčky pri ohni:

- - -

Ten oheň bol super, strávili sme pri ňom štyri hodiny. Hudba v štýle "Jaam" nám prišla maximálne nerytmická, Matt strávil dve hodiny zháňaním trávy a my sme sa akosi ani po treťom pive nevedeli dopátrať rytmu, a tak sme si našli miesto pri ohni.

Oheň bol centrom diania. Stretli sme tam tulákov z Maďarska, Nemecka, Talianska a Rakúska.

Taliani boli fakt tuláci, lebo nemali ubytko. Pýtame sa kde spia. Hovoria, že túto noc nikde. A kde máte veci? Najmladší ukazuje do búdy za krabice. Smejeme sa. Zdá sa že im je to jedno, pripaľujúc daľšieho jointa sa Matthieowi snažia vysvetliť, kde je Rimini.

Rakúšanky vraj do Berlína prišli kôli tomuto klubu. Sú tu už druhú noc a páči sa im.

Rozmýšľam kde je teraz polícia, teda ako to vlastne majú dohodnuté, keď si tu každý húli jak na Jamajke.

Pýtam sa čo si myslia o nemeckej polícii, keď sa konečne vymotám z tlmočníckych povinností anj-frj. Mladá Maďarka vraví, že ju dvakrát zastavili. Raz jej zobrali hašiš, vypýtali 50 euro a pustili ďalej.

Stretáme Afričana, ktorý hovorí po francúzsky, a vlastne sakra, všetci v Berlíne, čo ich stretneme hovoria po francúzsky, Mat a Perrine otvárajú ústa. Vraj je to teraz v Nemecku trend, aj Ruština, Angličtina je samozrejmosť.

Nemec nám rozpráva o tom,ako na jeho kamaráta strieľali, keď chcel preplávať túto rieku v 87mom. Ukazuje za múr za sebou.

Rešpekt, otvorenosť, bezpredsudkovosť, bezprostrednosť ide z ľudí pri ohni. Toto som ešte nezažila. Aj keby to bolo len kôli tráve, tak by ma to skor presvedčilo húliť ju ako naopak. Proste fakt.

Ani u pankáčov samozrejme nebolo najmenšieho náznaku násilia, ani u hip-hoperov pod mostom. Ja neviem, možno sme mali iba v tú noc šťastie, a možno ...

sa tam treba vrátiť. No tentokrát už len v lete.