Dlho som bežala, čím dlhšie to trvalo, tým viac som sa smiala. Nevadila mi tma, nevadilo mi nič. Počula som tóny, tie najvyberanejšie a silneli mi v ušiach kým som bežala bez cieľa.
Nič viac si nepamätám, neviem, kadiaľ som šla, ani či sa niečo prihodilo po ceste. Pamätám si až to, ako som otvorila oči, bolo ráno a bola som strašne špinavá a smädná. Ako taký bezďák, feťák, fuj. Pravdupovediac, zobudila som sa vo vlastných zvratkoch. A prvé čo som zo seba vydala bolo nasledovné: Sakra! Nebolo to kôli môjmu fyzickému stavu, ale kôli tomu čo som uvidela.
Ležala som totiž pod schodami skleneného domu. Sakra sakra sakra.
Toto nemá konca?
Sakra. Do p***
...
...
...
Sklenený dom. Zlý sen. Želala som si vyslobodenie z toho kolotoča. Ale ako? Kam?
Vošla som do domu s túžbou nájsť trochu vody. Nikde nič. V komore osudné poháre s nápismi.
Už ma nič nezaujímalo, v koncoch, schmatla som pohár Neotvárať, zdalo sa že je v ňom voda.
Z druhej strany na ňom bolo napísané: "Ak otvoríš tento pohár, nájdeš pravdu. Uhasíš naveky svoj smäd. Vo vnútri je kľúč od každej záhady tvojho života. Ale musíš tiež niesť dôsledky. Kto raz uvidí pravdu, už navždy zostane sám a už nikdy neuvidí svetlo sveta."
Držala som pohár oboma rukami a trisla sa od pokušenia. Zatvorila som oči a trpela.
Vonku je otvorený priestor
vietor v ňom nosí správy z vesmíru
v tme ich šeptá hline
o pravde sa nezmieňuje
keď kúsky úztrižkov
letia v povetrí
Sklený dom sa mení na ten skutočný
a Iná planéta ostane nateraz
mŕtva
Komentáre
Maja...
Ak vypiješ ten pohár, z ktorého poznáš všetku pravdu, už naveky ostaneš pesimistom. To vieš, príliš veľa informácií... ((-:
lasky