Máya a Ja

Ak sa chce človek znovu narodiť, musí najskôr zomrieť. Takýchto psychických koncov je na kontinuálnej ceste životom veľa. I začiatkov, smrti i narodení. Je to to isté ako keď zomrie telo a s ním odíde všetko, i duša. Avšak duša môže zomierať a rodiť sa niekoľkokrát za život. Telo sa iba raz narodí, a iba raz zomrie.

---

Povedal mi: Keď sa potom vrátiš, už tu pre teba nič nezostane.

Odpovedala som: Veď nič neopúšťam, nič nemám, nič nestratím, o nič neprídem, nič mi nezoberú.

Povedal: To máš vlastne pravdu...

... ale to je trochu smutné, že nemáš ...

Je.

Človek potrebuje istotu, čo hľadáš ty na tých cestách? Čo ti to dáva?

Dáva mi to pokoj.

A myslíš, že tam nájdeš šťastie?

Neviem, mám pocit že tá samotná cesta je šťastím.

---

A potom mi to došlo, nie som na ceste len tak pre nič za nič, došlo mi, čo hľadá tulák.

Srdce mi zachvátil smútok, oči mi zvlhli, a v hlave sa mi ozývalo slovo domov.

...

Pozrela som sa na neho a videla som, že je na tej istej ceste. Iba jej dal iný názov. A videla som, že na tej ceste boli i dvaja ľudia na bicykli, dvaja psy so smiešnym výrazom tváre, pár ďalších osamotených chodcov, nejaké autá, stopy, stopy, stopy.

Chcelo by to opäť sa narodiť.

(Rennaisance de l´Ame)