V tom dave som sa strácala a neuvedomovala som si to. Svoju existenciu bodky. V tej sekunde, minúte, dni, roku som bola prchavou kvapkou oceánu. A neuvedomovala som si to.
V tom dave vrelo anonymné ticho. Tam som ho zazrela. Sledovala som ho očami a potom i celým telom. Kráčala som za ním perfketne skrytá v nedobrej viditeľnosti.
Môj Godot.
Uličkami a mostami, parkami, lúkami, námestiami, kopcami, horami, dolami, šla som za ním.
Prečo to robím, z ničoho nič položila som si otázku v tej nedefinovanej kvapke oceánu.
V neurčitej bodke vesmíru, zaváhala som.
A pritom to bolo také vzrušujúce, kráčať po stopách Godota.
Tá otázka ma zamrazila, zastavila, zakliala.
- - -
Všetko má zmysel, keď je otázka zmyslu irelevantná.
V dave vrie anonymné ticho.
Komentáre
Anonymita davu je úchvatná a aj trpká zároveň
eneko
prchavá kvapka oceánu?
passion