Máya a Ja

Kde sme to skončili? Ach áno, pri rozbitom pohári Identity. Jeden kritik povedal, že Identita je Pamäť. Identita je to čo sme zažili, kde sme to zažili, a nie len to kto sme, ale aj to kto do nášho života zasiahol. Toto všetko je Identita. Ten rozbitý pohár nemusí znamenať rozbitú identitu. Zoberte si takú Popolušku, rozbila oriešok a našla v ňom šaty. Nie je dôležité, že pohár sa rozbil, ale čo z neho vyšlo von.

A prečo sa dieťa nechce rozprávať so sovou? Snívalo sa Vám už niekedy niečo tak, že ste povedali vetu, ktorá naoko nič neznamenala? V skutočnosti nešlo o slová ale o akt vypovedania niečoho veľmi hlbokého. A to objavíte, len ak Vám niekto alebo niečo posvieti, ak získate kľúč.

Ja už viem, čo tá veta mala znamenať. Súviselo to s mojou identitou, s pamäťou a tvárami ľudí, na ktorích som si spomenula. Najlepšie si uvedomíte aké chyby ste urobili, ak tu už nie su tí, bez ktorých svoju Identitu strácate.

Tak som tam sedela pri rozbitom pohári, a zachvátil ma strach, obrovský strach. Všimla som si, že som rozbila ešte jeden pohár. No jasné, musel sa ťuknúť o Identitu. Boli to Náhody. Nepochybujem o tom, že to boli tie šťastné náhody. Tak ako som nedotiahla svoj vzťah k ľudom z mojej pamäti, tak som si nikdy nevážila šťastné náhody. A pritom to boli tie najkrajšie momenty môjho života. Boli tam, len som vždy čakala niečo viac. Ja sa však neobviňujem, iba mi je ľúto, že som nikdy nič nedotiahla dokonca. Hlúpa citová paralýza.

Dva rozbité poháre, strach, a o slabosti, ktorá sa vracala ako bumerang ani nehovorím. Začrela som do vrecka, kde ešte zostali dva poháre. Boli tam Tóny a Nebojsa. Bez váhania som otvorila pohár Nebojsa a celý som ho vyjedla. Neviem ako chutil, ale strach ma ani potom neprešiel. Ešte viac sa to zhoršilo. Začalo sa stmievať. Celý deň slnka nebolo, a tu zrazu tma. A v nej na nebi, slnko. Čože? To nemôže byť Slnko! No nebol to ani Mesiac. Napodiv, zdalo sa mi že vidím lepšie ako cez deň, oči ma prestali bolieť... Strhla som sa, keď som asi desať metrov odo mňa zbadala tieň. Bol ako ja. Alebo som to bola ja? Stál tam bez pohnutia, bez slov, ruky vo vreckách.

Pohľad som hodila na posledný pohár. S trasúcimi rukami som otvorila pohár s názvom Tóny.

Bol plný novinových ústrižkov. Na každom bolo dominantné nejaké slovo. Začala som nedbalo čítať nadpisy. Bolo tam niečo ako Sex, Bezlepková diéta, Boh, Voľby, Superdroga.... tam som sa zastavila. Prečítala som si o čom to asi má byť.

Energia, sila, lepšie ako sex, ... no a tie ďalšie pozitíva. Ústrižok som si vložila do úst, požula, prehltla.

Vtom som sa, ani neviem akou zázračnou silou, postavila na nohy, s nechuťou som sa pozrela na svoju dvojníčku v čiernom, rozbehla sa neviem kam, a pamätám si že som bežala veľmi veľmi dlho, a všade bola iba tma, podivné slnko na oblohe, ktoré sa vôbec nehýbalo a otvorený priestor všade naokolo.