Máya a Ja

Otváram nové okienko. Od filozofie psychológia nemá ďaleko. Teda hlavne od tej mojej filozofie. Nikdy som o sebe netvrdila, že ma zaujíma psychológia, načo pózy? Ale dnes mi došlo, že ma asi naozaj zaujíma a že sa v nej už dobrých 5 rokov rýpem, ak ju čiastočne aj neštudujem. Psychológia je zaujímavá veda, a psychologické knihy od dobrých psychológov nie sú len pre študentov ale hlavne pre ľudí. Prečítajte si jednu - dve a pochopíte, prečo má každý Američan svojho psychológa, a tiež že na tom nič zlé nie je, práve naopak. Verím však, že je dobré spoliehať sa sem- tam aj na seba, aj keď psychológovia sú úžasní a obdivuhodní ľudia, ktorí to napriek tomu v živote nemajú ružové, aj keď nám pomáhajú vymotať sa.. Keď sme už pri tom, videli ste film V. Chytilovej Hezké Chvylky Bez Záruky??? Kuknite si!!!

Dnes by som chcela hovoriť len o jednej zaujímavej myšlienke, ktorú som sa práve dočítala v psychológii. Ide o to ako dokáže väzniť človeka sloboda. Znie to paradoxne, ale v psychológii sú všetky paradoxy a relatíva pravdou, pretože v klinickej psychológii takmer stále riešime neschopnosť alebo náročnosť priznať si pravdu.

Sloboda je komplexná vec. Sloboda má moc nás obmedziť viac ako oslobodiť. A preto ju treba správne pochopiť a správne sa k nej postaviť. Sloboda zo sebou nesie zodpovednosť. Sloboda nám dáva čas a priestor. Sloboda nás vyzýva nebyť lenivými. Toto platí, ak žijete v spoločnosti (musím použiť túto hypotézu, lebo aj ja mám úlety mimo spoločnosti, ale tam pravdepodobne neplatia tieto pravidlá, lenže tam neplatí ani život, bohužial, nič sa mimo spoločnosti neráta, bohužiaľ). Človek musí prevziať zodpovednosť za svoje problémy a za svoj život, ak sa vzdá tejto povinnosti, vzdá sa dobrovoľne akejkoľvek moci a sám zo seba spraví bezmocného. Stáva sa väzňom vlastnej slobody. Je to deprimujúce, no najhoršie na tom, je, že si za to človek môže sám. Zaprieť svoju slobodu je horšie ako byť o ňu pripravený. Ak Vám slobodu zoberú, máte po starostiach. Pokiaľ slobodu máte, treba jej čeliť.  

Život dospelého človeka je nekonečnou radou rozhodnutí. A život nie je ľahký. Neschopnosť priznať si neružovoť sveta je znakom infantilnosti. Moje psycho-filozofovanie je aj akousi mojou vlastnou terapiou. Beriem to tak, že som sa práve diagnostikovala za infantilnú. A teraz sa ide bojovať dalej :)

Toľko k mojmu psycho-filozofovaniu. Možno som Vám v niečom otvorila oči, možno nie. Komentár poteší, aby som vedela nakoľko sú moje myšlienky relevantné.