Máya a Ja

Keby som mal životoskop, pozrel by som sa životu na zuby. Keby som ten životoskop naozaj mal, tak by som zobral Ž-I-V-O-T so svojimi dvoma hláskami a troma spoluhláskami, a podrobil by som ho detailnej analýze:  fyzo- filo- filolo- meta- kontra- anti- psycho- analýze.

Dal by som si záležať na exaktnosti. Pozval by som si zapisovača, matematika, jazykára, geografa, astronóma, štatistu, geológa, bilóga, psychológa... len už ŽIADNEHO filozofa.

Všetkých by som vysoko finančne motivoval.. Financie by išli z Eurofondov, alebo z grantu. Veď keď už má niekto životoskop, musí mať aj grant a všelijaké iné organizácie za sebou, no nie?

A bádanie by sa mohlo začať.

Musel by som mať hypotézu. Tá by znela: je vôbec život normálny? Ah, to je predsa otázka. Nie. Skúsim to takto.. Život je nepochopiteľný. Tak. To je ono. Teda skoro ono. Čo to vlastne chcem vypátrať?

Takto, poďme od začiatku. Tento svet je stráááášne neistý. A život je len pierko vo vetre čo prúdi svetom. A keď už raz myslíme jedno, to druhé je pravda. A ak by sme si náhodou aj to druhé vybrali, pravda bude to prvé. Ah.

Myslím si, že keby som vyriekol túto hypotézu, zapisovač, matematik, jazykár, geograf, astronóm, štatista, geológ,  bilóg a psychológ ani nehovoriac by ma uviazali o stoličku a do úst by mi napchali minimálne celé Montaignove Eseje, aby ma umlčali.

Ach, tak si teraz predstavte, že mám ten životoskop a chcem prísť životu na stopu. Mám to!!!

Prednesiem štábu exaktných vedcov, že potrebujem vypátrať život. Jasné.

Že sa mi niekde stratil medzi nebom a peklom. Že je strašne ješitný a kľukatý, že je ako šmykľavý pás čo sa mi ťahá od hlavy a niekde v nedohľadne sa končí... A ja neviem či to ide dole či hore, ako sa tak po ňom šmýkam....