Máya a Ja

Krásne Vianoce prajem.

Vianoce? Pri tom slove vidím teplo domovov v mojej rodnej dedine, voňu škorice, medu a svetielka. Všetko také cozy a tiché. Ani auto neprejde. Matky štrngocú riadom v kuchyni a usmievajú sa na koledníkov.

Rodina je asi najkrajšia vec na Vianociach.

Zaujímavé je tráviť Vinoce mimo domova. Na západe, kde dvadsiateho štvrtého ešte o šiestej cestujem z práce, v autobuse asi desaťročný černoško kričí na matku: Shut the fuck up a ak by na neho v afrikánskom jazyku nekričala asi desať minút, tak by od starších černochov obsiahol asi rovno v tom autobuse.

Kope mi zo zadu do sedačky, otvára okno. Keď starší černoch okno zatvorí, mladý fagan ho otvorí atď... Je agresívny, neviem, či by som si s ním poradila ano ak by som mala akú takú psychologickú prax za sebou. Je mi trošku nazvracanie, ako pri každej ceste týmito nepohodlnými poschodovými autobusmi, ale radšej pokojne pretrpím jeho kopanie do mojej sedačky.

Zaujímavé je tráviť Vianoce na západe, ďaleko od rodiny. Človek si uvedomí veľa vecí.

Urobili sme si fajn štedrú večeru, za pomoci Slovak pointu (tunajší slovenský obchod), bola aj kapustnica (delikátna), oblátky, ... a čerstvá dnes vylovená makrela zo severu. Aj becherovka bola, chystám sa ešte variť víno.

Spomínam si na dedka, myslím že by mal dnes narodeniny. Najhoršie na Vianociach mimo domu je, že nemôžem zájsť na ten cintorín, ani do toho kostola, ani sa šmyknúť z toho kopca, ani posedieť v tom bare, či uvariť víno pre Radku alebo Meggie ... Inak sa to dá.

Ach, rodina...

Ale osud bol na mňa dobrý tento rok. Priniesol mi všetko, možno i trochu viac.

Neprestávam veriť a venovať sa prítomnosti