Máya a Ja

Pozval ma na rande. Vtedy som ešte netušila, že je to diabol. Bola to zvláštna noc. Plná čarov a surreálna. Najprv ma usadil za stôl v bare, ktorý pripomínal môj obľúbený bar. Hrali minimal a chillout. Uškrnul sa. Nestihla som sa ani len poobzerať po okolí, na stole stála sheesha. Konečne, vzdychla som si. Hádam pozná moje túžby? Potiahla som si so zatvorenými očami, nechala dym pomaly prechádzať do pľúc a potom som zľahka vydýchla. Keď sa dym rozplynul, dotyčný už nesedel predo mnou. Teda bol tam, ale asi nie on. Zmenil sa na človeka, ktorý raz zatočil mojím svetom. Ťažko som prehltla. Pocit nepokoja, rozhádzanosti. V hrudi sa mi nadúvali jazvy. Dotyčný sa uškrnul presne tak ako ten pred ním. Dáš si? spýtala som sa neisto, ako v zlom sne. Nie, ďakujem nefajčím.

Potom si už len pamätám ako som kráčala tmavou ulicou a vyhadzovala z hlavy i zo srdca všetko čo tam nepatrí.

Diabol šepol: Poď. Potiahol ma za ruku a v momente sme boli v tanečnom klube. Ženy ako laničky sa motali jedna okolo druhej, chlapi čumeli na ten zjav a ja som stála niekde v strede. Prišlo mi zle. Zakrútila sa mi hlava. Diabol ma  podoprel, našiel miesto na sedenie a podal mi vejár. Nepustil ma však preč. Sedela som tam a sledovala klub. Dievčina vedľa si šňupla nejakej bielej sračky a keď zdvihla hlavu bol to chlap. Zarazilo ma to. Zdalo sa že mi oči neslúžia. Slúžili. Všetky ženy začali zarastať a vyzerali ako chlapi. Rehnili sa, šňupali, pili víno a krútili sa na parkete. Chlapi sa zmenili na hadov. Liezli po zemi

To je všetko, ten bar sme opustili. Ale rande sa ešte neskončilo. Diabol ma zatiahol na diskotéku. Márne som sa mu snažila vysvetliť, že ja už som stará a tak. Zlákala ma hudba, nedalo sa inak. Tancovala som. Bavila som sa. Chvíľu. Potom do mňa akosi často začli narážať ľudia, nie len opilí ale aj tí hlúpi. Začali ma úrážať, len tak, bezdôvodne. Akoby si chceli niečo dokazovať. V jednej minúte som počula všetky vety, ktoré ma kedy v živote ranili a na ktoré som chcela zabudnúť a prekonať ich. Zbláznili ste saaaaa?!! zakričala som na plné hrdlo a všetko utíhlo. Teda boli tam tí ľudia i hudba ale ja som tam už nebola. Nepatrila som im.

Diabol videl, že stačilo. Nechal ma na kopci nad mestom skoro ráno.

V mojej duši sa rozhostil pokoj, jednoduchý duševný pokoj. Diabol pochopil moju nezávislosť, medzi mnou a ním bol železný múr. Nemal nadomnou moc. Odišiel.

Bola to zvláštna noc. Plná čarov a surreálna.

 Ráno som si ľahla do postele a usmiala sa: Boh alebo Diabol, bola to len skúška.