Kráča. Kamene štrkocú pod podrážkami. Čiapku má stiahnutú na očiach a hľadá tmavšiu tmu.
Nemohol spať, tak vyšiel von.
Vlnenie čerstvého vzduchu v ušiach je najsladší hlas.
Načo tie svetlé okná plné špiny? Načo tá faloš? Načo slová?
Tma sa mu prihovára ľahkou modrou hmlou. Zakrúca svoje motúzy do tvaru otáznikov. Vietor ich rozfúka a duchovia sťahujú pazúry pod zem. Najkrajšia chvíľa je tu.
Po ceste zazrie na streche žirafu.
Je mu teplo. Keby nebolo mokro, ľahol by si do trávy. Sadol si do tmavšej tmy a sleduje dialnicu. V očiach sa mu odráža žltá prerušovaná čiara.
Pri vrznutí bránky zmizne pod viečkami.
Komentáre
tá žirafa na streche nemá chybu :-)
sagi
oúúkej, vata ide von ;-) a jóóó, počujem počujem ;-)
krátu a fasa tvorbu ja rád ;)
žeby
co priatelia?
teide :)
eneko... sklamany ci ako?
eneko
maja