Čo si jeden musí vytrpieť, aby si mohol lognúť piva. To som zistila až dnes. Aj Top*** potom chutil ako to najlepšie. Súdružka Meggie ma totiž zavolala venčiť Rikiho - pravého vlčiaka, váhou ma skoro dobieha. Aj som jej povedala, že s takým psom by ju v Praze na Parukárce prijali do klubu.
A zistila som že nie som správny tramp. Pripadala som si ako mestská pipenka, keď som kričala, že nechcem kliešťa. Bolo už neskoro. Cenzúrovať radšej budem okolnosti dnešného večera, lebo to bolo niekedy až prepikantnelé.
V sandáloch som teda musela brodiť potok, pole, pŕhľavu, nechala som sa vláčiť Rikom po dzedzine keď mi súdružka Meggie zdrhla s drsným motorkárom. Čo sa za ňou chudák pes nakňučal.
Nebudem hovoriť kde všade som si našla zelinu. Pivo ale bolo. Aj sa mi takí správni šestdesiatnici prihovárali, jeden z jednej strany, druhý z druhej, a nejak som nechápala vocogou. Reč už mali značne poznačenú nápojom bohov.
Takto Vám poviem, po takejto ceste by jeden čakal, že Vás v poslednom šenku za MUŽA pasujú, ale dzééé, len piva naláli, trocha kyslejšieho od Top***u sladkého a ponúkli projekciu hviezd na terase.
Poviem Vám, neviem či mi súdružku Meggie zoslal sám diabol, alebo čo, ale niečo tu nehrá.
Cestou domov som totiž tancovala. Nebol by v tom čert, keby som si pred pár mesiacmi nevyslovila jedno želanie: toto leto chcem tancovať. Tuším že sa to začína plniť.
Hoc aj diablov tanec. A chcela som písať prečo sa neteším na Pohodu, že ja sa tam nehodím. Tisíce ľudí a hygiena ako ďas ma otravuje. Ale hovorím si, že sa treba umelecky opäť raz obohatiť. Tak prečo by som si nezatancovala, trebárs aj na týpkoch, čo hrajú na mrazničke....?
Komentáre
.
tancuj,tancuj,popíjaj ;)
:-)
:-))