Anna sedí v kresle. Sme na chodbe pri tretiakoch. Hovorí, že nevie... Nevie, či chce pokračovať tam, kde začala pred siedmimi rokmi. Nevie, či je táto cesta tá jediná.
Bolí ma celé telo, ťažko sa mi dýcha, bolí ma bránica a niekedy mám pocit, že mi chce vyletieť srdce z hrude von. Neviem, čo je to za chorobu. Za chorobu to vlastne ani nepovažujem. Ale zamyslím sa nad tým, aké to je denne sa zobúdzať s tým, že neuvidím syna, nepodám ruku kolegovi, nakŕmi ma dcéra, nepôjdem sa prejsť po lese, nepôjdem s kamarátmi tam a tam. Paralýza. Moment v čase, tento okamih jedného života sa musí žiť.
Zuzana mi píše na ícékvé. Babka ani mama jej neschvaľujú jej vyvoleného. Ja jej stále hovorím, nasleduj srdce, chuderka, robí čo jej poradím … Ktovie, či jej radím správne. Hovorí mi o chybách svojho vyvoleného, ktoré jej babka a mama nedokážu akceptovať. A vtedy mi svitá. Ani život, ani zamestnanie, ani vzťahy nie sú o chybách. Chyby sú všade, všade vždy budú, a nič nič na tomto svete nebude nikdy dokonalé.
A čo Michaela, ktorú opustil manžel. Čo robí ona? Ráno do práce, potom pohľad do jedného zo zrkadiel, ktoré predáva v obchodíku na námestí. A vidí. Smutná žena s čiernou mysľou, vlhkými očami a roztrasenými rukami. Kde je jej sila? Kde je jej nezávislosť? Stratená v rokoch oddanosti? Alebo naopak, v rokoch neutíchajúceho boja? Ja neviem, vidím ju cez okno obchodu, okolo ktorého chodím do školy, a nedá mi nepozrieť sa... Všetci o tom doma hovoria. Ale nik nepozná pravdu. Nik nevie, kde sa zabudlo na chyby.
A žiť sa dá aj z učiteľského platu, či naopak, školstvo môžeme opustiť, kedy budeme chybou systému práve my, ale máme na to právo. Žiť sa dá aj vo vzťahu s chybami, ak dáme prednosť láske. A žiť sa dá aj chorý, lebo vtedy chybu robia zdraví, ktorí na chorých zabúdajú. A žiť sa musí a ja sa len snažím upokojiť, že sa to musí dať i s chybami.
Lucia stojí na moste a rozmýšľa. Čo by bolo keby skočila? Popri Jane prechádza kamión a Jana rozmýšľa čo by bolo, keby bicykel posunula o meter a pol bližšie k jeho kolesám. Slovo koniec zneje v hlave každej z nich.
Chyby sú len rosa, na okuliaroch, zrkadlách, očiach, oknách.
Pretrieť si oči a viacej ľúbiť.
Komentáre
maja ;(
jj, ty si to zhrnul do jednej vety
pekne si to napísala
no mne to trvalo
tak ver nadalej
o....
Majamaja
derechura:)