Zatiaľ leto prebehia bez akejkoľvek neprekonateľnej svetobornej haluze, no hlavne že nestagnujeme, stále sa niečo deje, aj keď to nie je, opakujem, ŽIADNA SVETOBORNÁ HALUZ. Týmto pozdravujem kolegyňu Kiku do Amsterdamu, Vílu, z ktorej blogu tuším, že si leto užíva, a pár ďalších promovaných indivíduíi, ktorých po lete nečakajú štátnice.
A keďže toto je moje posledné študentské leto, fňuk fňuk, práci sa úspešne vyhýbam a hľadám každú príležitosť, ako z domu vypadnúť. Urobila som prvý krok k osamostatneniu sa.. kúpila som si stan LOL. A hned som ho aj šla vyskúšať na Pohodu.
A ako si treba správne užiť pohodu? Netreba to siliť, treba prijsť, stretnúť kultúrne zameraných Sovákov, Angličanov, Čechov a tešiť sa, že je POHODA.
Ja som si vypočula Operu SND, Funny Fellows, Swing society orchestra, najlepšie vysielanie pre mládež v slovenskom éteri od Baláža a Hubináka, Editors, Lou Rhodes, a skvelého geniálneho Matthewa Herberta. Najviac som sa tešila na talentovanú Hiromi, ale dali ju v straaaasne nepohodovom case, o jednej ráno, kedy som už bola naladená na Nuspirit a 4Elements... takže si Hiromi pustím doma na cédéčku. Energia mi nechýbala ani v nedeľu ráno o piatej, kedy ma ešte chytal aj hip hop a drummík, no ale to som si už povedala, že to asi preháňam a išla som spať.
Návrat domov vlakom, je haluzzzz. Odporúčam nekupovať lístok, aj tak sa na radu nedostanene, a pani sprievodkyňa, pokiaľ sa nevie premeniť na atómy kyslíka, sa k vám určite nedostane. Vo Francúzsku by tento mimoriadny stav nazvali PERTURBATION a určite by posilnili vlakovú dopravu na trati TR-BA a TR-Kočice, ale na Slovensku od toho máme ešte ďaleko.
A keď sme už pri Slovenskej realite, rozmýšľam, že by sa nám zišiel nejaký dobrý slovenský film a la Európske kino s názvom 20 ROKOV POTOM. Scenár by som napísala ja a pozdravujem režiseérku Peťu B, ktorá toto nesmie odmietnuť.
O čom bude film? O tom, čo sa na SK deje 20rokov po páde komunizmu. Film sa vôbec nebude zameriavať na prvoplánovú kritiku spoločnosti, pretože ani západné kultúry nie sú zlatom lemované... práve naopak, toto dielo bude zamerané na hru s detailom, na veci, ktoré mladí denne vidia, počujú, krútia hlavami nad stratenou minulou generáciou, ktorá sa z toho šoku EŠTE STÁLE nedostala a hľadajú odpovede, riešenia... Či ich nájdu, alebo nás len tak postmoderne nechajú stratených na konci nedopovedaného príbehu, či skončí poeticky krásne, alebo menej krásne... či zaseje otázky, alebo prinesie odpovede, nechajme sa prekvapiť. Už len si nájsť čas a odvahu písať to.
No dobre, toľko moj začiatok prázdnin, takto nejak, po nostalgickom zobudení sa z Francúszkeho života na hranici, zapúšťam korene na Slovensku, vychutnávam pohyb, pivo a kofolu a pozdravujem všetkých mojich Slovákov.
Dovidenia pri ďalšom dobrodružstve.
Komentáre