Dnes sa ma po ceste do nákupného centra zmocnil taký ten zvláštny pocit. Pocit, že si tu len na návšteve, že si cudzincom v modernom svete, turistom vo svete civilizovanom.
O Dubline som vlastne ešte ani nepísala, o Írsku tiež nie. Písala som zatiaľ iba o sebe, o svojej ceste, motala som sa v depresívnych kruhoch, obviňovala som krízu a ľutovala sa, že som jedným z tisícich chudákov čo vyprodukovali vysoké školy a bez varovania vypľuli do sveta recesie. A bedákala som, že na čo som bola v tom či tom najlepšia, keď dnes umývam dlážku v mekdonalde.
Viete čo, skúšam na to zabudnúť. Nešla som na vegánsku večeru. Dnes som sama, kúpila som si veci na cestu do Škótska, detailnú automapu, sprievodcu, príručku ako meditovať a knihu Divine Beauty od spirituálneho írskeho spisovateľa Johna D´Onohue. Počúvam toto:
a som pokojná.
Na našej ulici sú asi pred každým domom tri alebo štyri autá. O Írsku som ešte nepísala. A ako som tak dnes kráčala do shopping centra, kde vždy vojdem s potrebou nahradiť otrhané menžestrové hnedé gate za niečo decenté a víjdem znechutená, že na mňa nič nemajú ... zakaždým len s novými knihami vo vaku...
... ako som tak kráčala popri ceste kde sa stovky áut tlačili .... spomenula som si aké dobré bývalo jazdiť v otcovom aute. Aké jednoduché bolo, keď som mohla čerpať z cudzích vecí.
Tak ako aj táto spoločnosť ... ktorej všetko ponúknu... zalepia oči za peniaze. A zatiaľ si v tajnosti hrajú svoju hru, ktorú sa bojíme nazvať treťou svetovou vojnou.
Dnes som nezobrala autobus. Dnes som nešla nikam. Dnes som mala čas zastaviť sa, spomaliť, nadýchnuť sa.
Ľudia tu zabudli na jednoduchosť, na človeka, na radosť, vďačnosť
A to aj mňa niekedy pohlcuje, a keď sa zobudím, cítim sa byť cudzincom vo svete modernom, turistom vo svete civilizovanom
O Írsku som vlastne ešte ani nepísala.
Komentáre
maya,
oprava,
jj
a dakujem, bonnie, za čítanie a tak
to mas dobre:-)
celkom dobre sa to cita...
Maja
Majamaja
prid domov
Maya...
hmm