Máya a Ja

Keď som si prvýkrát na svojej tvári všimla vrásky, potešila som sa. Konečne budem ako ostatní, myslela som si. Konečne pochopím o čo tým ľuďom ide, prečo sú takí akí sú, prečo vravia to čo vravia, a vôbec, budem žiť ako všetci ostatní. Keď som opúšťala matku, bolo mi do plaču. Ako ju dostať z toho kolotoča domácich povinností? Je v jej živote ešte šanca, že niekedy bude žiť pre seba? Pani Dolloway robí party. V jej byte, v ktorom je nábytok aj obrazy z rokov šesťdesiatych minulého storočia. Robieva party aspoň raz za týždeň. Nedá sa to vysvetliť, ani pochopiť, kde na to berie energiu. Pani Dolloway má šesťdesiat a žije sama. Býva v susednom byte. Vždy cez víkend robíme párty a ona príde ešte pred tým ako sa má začať nočný kľud a nadáva nám. Ale ja si nemôžem pomôcť. Nedá sa to vysvetliť ani pochopiť, kde na tie party beriem energiu. Ale sú to dobré party. Chodia k nám zaujímaví ľudia a ja sa s nimi cítim dobre. Potom ľudia odídu a mám čas, kedy žijem iba pre seba. Nepočujem plakať deti, nepočujem hádky, nepočujem nič. Bicyklujem a srdce mi búši asi 170 úderov za minútu. Milujem ten pocit, v nedeľu večer sú ulice poloprázdne, iba moje. A navyše nemusím žehliť ani pozerať telku. Milujem nábytok a obrazy z šesťdesiatich rokov. Všetko je vyrovnané a krásne. Nezaujímajú ma rituálne zväzky, ani slovenskí muži. Hlavne nie tí z nášho mesta. Nezaujímajú ma rituálne súlože a nezhody. Hypotéky alebo kuchynská linka. Valter? Je to tulák, ktorý ma zaujal. Nemá nič iba svoje nohy a spoločníka Fabrinyho. Uz rok putujú pešo po Európe. Má srdce ktoré miluje moment. Znervóznela som pri rannej káve. Pozrieť sa niekomu hlboko do očí mi príde veľmi živočíšne a predsa to sem tam robím. A potom sa červenám. Simon mi hovoril nechaj moment plynúť, iba tak ho naplno vychutnáš. Nechaj ľudí ísť, iba tak si ich zachováš. Chcela som ho za to nenávidieť, ale naučil ma toho veľa. Cez bolesť. Keby tie vrásky apoň znamenali, že sa človek naučil žiť. So samým sebou.