Svet osekaný spomienkovými fotografiami. Uzátvara ma. Ruky nikdy nepopálené štípu. Z okna sa dívať a dúfať, že zmenia scenár.
Nedefinuj dopredu. Aj keď si bipolárna, prázdnoplná. Zasnená. A uzatváraš sa.
Z radu motýľov.
Už vieš, že je to o hádankách. A potom, aj sny sa vykladajú odhadom.
Trpezlivá, tichá, opieraš sa o lúče. Len tie hýbu krídlami.
Naplniť zmysel bolesti, radosti. Chveješ sa.
Bipolárna, prázdnoplná.
Medzi iróniou osudu a sebou je línia rozpadu. A ja balansujem, v snahe pochopiť obe, vykladám vákuovo balené sny o harmónii.
Komentáre
Ďalšia tápajúca v prebúdzajúcej sa jari
eneko