Máya a Ja

Diplomovka, vysávanie, bicyklovanie, pokec s ruským rybárom na icq, francúzski priatelia na msn, umývanie riadov, film večer, dlhý dlhočízny spánok... a potom odznova.

Niekedy ten stereotyp obmením čokoládou na raňajky a korčuľovaním večer... jediný šport, ktorý na Slovensku letí, že sa k Vám aj niekto pridá.

Horšia varianta leta je už len presedieť ho pred TV.

Freedom and simple beauty is just too good to pass up.

Ak chcete ísť do lesa, tak len sami, cestu nepoznám, ale keď sa naserem ešte dnes popo tam pôjdem.

Definovala by som tento stav ako chronickú neposednosť, niečo čo nemá ďaleko od šialenstva.

Keď som bola na Erazme, robili sme piknik dennodenne, párty ani nehovorím, každý večer bola akcia...

A títo Slováci, nepracujú, tak čo sakra celý deň robia? Asi krivdím celému svetu, a slepo snívam.

Byť sám je údelom človeka, a neexistuje nič lepšie. Jedinou výzvou pre nás, aby sme si to dokázali užiť, je pochopiť tento údel.

Niektorí ľudia na to nemajú čas myslieť, iní sa zasa tvária že je to psycho.

Mám pár dobrých kamarátov, s ktorými je svet úžasný... ale nakoniec sme vždy sami. A to sa mi na existencii páči.

Tak čo tu dnes vlastne riešim? No jednoducho trpím post-erazmáckym komplexom.. to je keď sa cítice zaseknutí v rodnej krajine, alebo DEDINE. A vaše mesto má od života Erazmu veeeľmi ďaleko. Lahnem si v parku (ak nejaký park nájdem) na trávu a už na mna štekajú psi, pokukujú ľudia... Chcem spraviť párty na záhrade... no ale to nie je moja záhrada a potom toľko demotivujúcich faktorov... Och byť tak trošku viac bezprostrední.

Freedom and simple beauty is just too good to pass up.

Idem na to...