Máya a Ja

Dnes som mala v skrini uz taký neporiadok, že mi na hlavu začali padať veci. Vypadla aj arabská šatka. Vtedy sa na msn prihlásila Olcay. Od môjho návratu som s ňou hovorila iba dvakrát. Bola divná a predsa sme mali toľko spoločných tém.

Turkyňa Olcay je zasnúbená za Turka, ktorý ju nadovšetko miluje. Ona ho tiež miluje, zdá sa že  nikdy o tom ani nepochybovala. Keď skončí školu, kúpia jej dom. Auto jej už kúpili, no ešte na ňom nejazdí, keďže študuje a býva na intráku, nepotrebuje ho. Nie sú bohvie ako bohatí, ale Turecko je krajina, v ktorej sú celkom dobré pomery čo sa životných podmienok tíka. Rodina jej dala všetko, rodina je pre ňu všetko. Ak rodina neschváli snúbenca, dievča sa s ním buď rozíde, alebo utečie. Uteká však s vedomím, že ju vydedia.

Olcay šatku nenosí, nie je extrémistka. Je normálna a predsa si s nami Európanmi málo rozumie. Nechodí s nami von, stále je zavesená na msn, rozpráva sa so svojou rodinou a priateľom. Keď sa rozhodnem odísť na týždeň do Švajčiarska, ona odíde do Turecka. Keď idem do Paríža, ona ide tiež, ale všetko vybavujem ja. Keď mi lezie na nervy, pýta sa, prečo mám zlú náladu. Prestávam ju volať von, na obed, a na filmy. Som iná ako ona.

Olcay má Alaha, ja mám "svojho transcendentálneho" Boha a o náboženstve sa dokážeme rozprávať celé popoludnie. Každá o svojom a predsa o tom istom. Na manželstvo a lásku máme takmer rovnaké názory, akurát ja mám v hlave ešte jedni zadné dvierka, o nich radšej nehovorím, nie všetko je pochopené každou mentalitou. Ona však nie je menej ako ja, ja nie som menej ako ona.

Stereotypy odhadzujem, nechám sa prekvapiť. Nachádzam rozdiely a podobnosti. Multikultúra to nie je to čo stretám, to je to čo príjmam. Niekedy je ťažké prijať svet, ktorý sa pred vami zatvára, ktorý je iný. A predsa, aj ja som takýmto svetom pre kopu iných ľudí.  A želám si len jedno - rešpekt a snahu pochopiť a byť pochopená.