Máya a Ja

V auguste možno pozorovať padajúce hviezdy. Vonku sa spí najlepšie. Možno až tak dobre, že si potom človek ťažko zvyká... Na vysoké topánky, na mäkkú posteľ, na trápenie priateľov z budúcnosti.

Nie som smutná.. Ako odkladám topánky, a silónky šúcham po dlažbe a potom na dvore... Pretože každá jedna hviezda, čo padne, mi pripomína stretnutie s večnosťou.

S večnosťou, keď bosá kráčam po kameňoch, líham si na tvrdú zem, neumývam sa pravidelne a zobúdza ma pieseň. Bosá si líham do trávy, kvety tancujú na lúke a ja splývam s dušou sveta. Divé hrušky zbieram zo zeme. Chutia výborne, netreba ich umývať. Keď zapadne slnko, nemám nič, iba oheň ma zahreje a vedomie, že nie som sama mi privodí dobrý spánok. 

Zobúdza ma pieseň.

Nemusíte mi veriť.