Ako Amélie
poskladáme zopár farebných papierov
a necháme ich letieť
krútiť sa vo vetre budú naše myšlienky
Liečiť sa nedá ináč
životy si navzájom súcitne podopierame
slzavými rukami
lepíme úsmev v zrkadle
špičkami sa dotíkať vrcholov
kresliť pocity bez tiaže
kým ešte letia
dobre je
mladé sú
nevedia viac
čakajú že
ešte raz ožijú vo farbách
ako kedysi
Komentáre
nad tulákmi držia stráž,niet tam víťazov
a vono...
teide
non
Maja...
taaaak :)
Za 2. skvelo napísané...
Za 3. tie moje tuším stratili farby navždy... už im ani temperky nepomôžu...
lasky
kiti
.