Máya a Ja

Sedím na schodoch skleného domu a precitám. Utieram slzy a sledujem svoje ruky.

Spomínam si na Becketta (nedá sa ináč). Ruky jeho hlavného hrdinu boli jedniné čo mu zostali. Jediná vec, ktorú mohol urobiť, keď bol v koncoch bolo zabiť sa vlastnými rukami. Mám však pocit, že som neskúsila ešte všetko.

Spomeniem si že môj dom má strechu a vedú tam schody, ktoré boli vo vnútri. Chytím sklednú kľučku a som (že pumandulka?) a som dnu. Všímam si, že naozaj je dnu všetko ako bolo pred tým, s jediným rozdielom, že dom je prázdny a je celý, vrátane nábytku zo skla. Nájdem východ na strechu a chystám sa liezť po schodoch.

Všimnem si, že som v komore, kde sme mávali na policiach zaváraniny a iné. Sú tam police, sú tam i poháre, ale názvy nesedia. Čítam si ich v hlave: jedna polica s pohármi s nápisom Náhody, druhá polica Malichernosti, dalších pár pohárov so slovom Blízkosť, potom sú tam nejaké Tóny, Spomienky, Identity, pohár s názvom Nebojsa, pár ďalších má na vrchu napísané Neotvárať. Ktovie čo všetko má toto sureálno znamenať. Poháre sú zakonzervované a necítim sa ešte hladná na toľko že by som túžila otvoriť čo i len ten s nápisom Neotvárať.

Leziem po schodoch. naozaj leziem, sú tak zvláštne stavané, že vždy po nich treba liezť teda po štyroch kôli bezpečnosti. Otvorím pohlop vedúci na strechu. Vystupujem na strechu. Je celkom teplo, nie však horúco. Slnka nikde. Vietor nefúka. Do očí sa mi nedostáva nič nové. Stále tá ružová a modrá. Rozmýšľam odkiaľ prichádza svetlo.

Stojím tam sama ako nad rozhodnutím. A necítim sa slabá. Načo? Čo mi slabosť pomôže? Nepomôže mi však ani sila, viem to. Stojím na streche skleného domu a rozmýšľam. Kým neprichádza tma, ešte je tu nádej. Pôjdem. Som rozhodnutá.

Zleziem schodmi dolu, zoberiem tulácky kabát, čo visí na vešiaku (veru nie je sklený), do vrecka si hodím jeden pohár Náhod, jeden, Tónov, jeden pohár Identity, a jeden pohár Nebojsa. Neviem ani presne podľa akej preferencie som si ich vybrala, asi preto že viac sa mi do vrecák nezmestilo. Zatvorím dvere skleneného domu a vykročím smer Neznámo.