Máya a Ja

7/3/2011

zelená: deň prvý, cesta z Dublinu na západ

červená: deň druhý, Westport, púť na Svätú horu Croagh Patrick + deň tretí: Connemara

modrá: Achill Island, Rossport, cesta do Letterkenny

- - -

Cesta cez Achill Island vedie pomedzi opustené osady, pozdĺž zlatistých pláží, ponad strmé útesy. Divoká krása. Dedinky sa zdajú veľmi opustené, domy pripomínajú dovolenkové vilky, a každý náznak života sa mi nepopierateľne asociuje s nedokonalými prežitkami vidieceho života. Dokonca taká "deserted village" predstavuje kopu kameňov kedysi naskladaných tak, že tvorili domy. Blednúca spomienka na neslávne dekády hladu.

 Zastavujeme pred hostelom Valley House Hostel and Bar. Je to tradičný dom s pokojnou atmosférou. Aj stromy si o tom ševelia. Hoci príbeh tohoto miesta nebol vždy harmonický. Miesto kedysi pred dvesto rokmi vyhorelo. Bolo to za čias, kedy tu bývala istá Agnes McDonnell, svojská "Viktoriánka". Teda tak tvrdí pán, ktorého stretáme v záhrade. Vraj rodinný priateľ. Odporúča nám film Love and Rage, ktorý je o Agnes a jej búrlivom živote. Miesto je dnes veľmi opustené. Ani majiteľov sa nedopátrame. Ako hovorí pán, majiteľova matka dnes ráno zomrela. Chcela som sa len prihovoriť, lebo...

Prečo sme sa tu vlaste zastavili? Toto mala byť moja nová destinácia. Cez stránku "HELPX" som si hostel vybrala ako miesto svojej dobrovoľníckej práce. Veď čo viac by mi sedelo ako práca v turizme na divokom ostrove? Stretnutie s týmto miestom vo mne zapaľuje túžbu vrátiť sa sem na dohodnutý termín. To som ale neviem, že mi o pár dní ponúknu novú prácu v Dubline. A vidina finančnej istoty ma prinúti vzdať sa mojich ďalších romantických snov.

Hoci sa v najposlednejšej chvíli objavilo, ako vždy, to čo som už prestala hľadať, poučenie je trpké. Poučenie.. Už rok tvrdím že idem domov. A ... Dávam si záväzok, že už nebudem hovoriť, že idem domov. Lebo aj on si to myslel. A potom som si to aj ja myslela. Aj keď som nechcela. Nevedela som ako... Hoci predtym som chcela. Potom som zasa chcela. A nakoniec ostavam...?

Domov ešte nechcem. Stretám veteránov, ktorí naraz robia hudbu, umenie, rybárčia, cestujú, tetujú, lovia jelene... Beriem ich za svojich "duchovných" otcov.