25.7.2009
More je ľadové, ale pokojné, keďže sa nachádzame v zátoke. Na opačnom brehu je Fínsko. No my nebudeme mať dosť času sadnúť Toivovi do člna a zájsť si na vodku do Helsiniek.
Prístavné mestečko Vinistu malo najväčší význam v čase prohibície, kedy sa z Estónska do Fínska pašoval alkohol. Dnes sa to deje tiež, no už legálne. Fíni prídu s veľkými taškami a berú pokiaľ unesú toho bieleho páleného moku. No a práve vo Vinistu sme včera stretli Toivu. Vraj on nás ubytuje. Vraj za rohom má letné sídlo. A tak kopol dve vodky ešte na zdravie, nasadol do auta, aj so svojim päťročným synom, ktorého v krčme takmer zabudol, a viedol nás.
Toiva je bohém. Vedúci designerskej katedry v Tallinne. Ukazuje nám ročenku, zdôrazňuje, že je skvelé byť obklopený fešnými študentkami. Otvára katalóg svojho obľúbeného fotografa, púšťa taliansku tradičnú hudbu a nalieva vodku. Aj jemu chutí moja čerešňovica. Teda pekne ho zatrasie...
Jeho syn je krásny Severan, bloďák, na také deti mám slabosť. Nejdem so zvyškom posádky do sauny, ale zostanem sa hrať s Martom. Ako sa dohovoriť s Estónskym dietaťom? Stačí vedieť yoch a nei. Áno a nie. A primitívna hra je na svete. Mart je však ponechaný prírode, a voľnej výchove. Keď naznačím, že treba ísť spať, ozbrojí sa vodnou pištoľou, bosý a nahý utečie do mokrej trávy a klope na dvere sauny. Tak aj jeho prijmú medzi seba. Počúvam swing, nalievam víno a umývam riad.
Cesta na najsevernejší bod Estónska predsalen existuje. Po dvoch pivách na raňajky, Toiva nasadne do auta, a zavedie nás tam.
A tu je bohatá ostrovná vegetácia: divoké ruže, stromy, kvety... To všetko medzi kopou bludných kameňov pritiahnutých kedysi ľadovcami
Vo Vinistu sme našli aj pamätník emigrantom. Zhodou okolností sa nachádza hneď pod múzeom, o ktorom Pája nedávno videl dokument.. No a zhodou okolností Toiva pozná režiséra dokumentu a vedúci múzea je Toivovim veľmi dobrým priateľom...
Pomaly sa rozlúčime s Toivom a Martom a vyrážame za Annikou do Tallinnu.
Komentáre
prsty hore
:)
:-))
JO